Konsolidovať sme začali oneskorene a hrubou silou. Teraz to treba skúsiť „moderne“

---

Rok 2024 mal byť prvým rokom výraznej konsolidácie, ktorú neudržateľné verejné financie akútne potrebujú. Nasvedčovali tomu dve zásadné okolnosti.

Prvou bol očakávaný – a napokon aj potvrdený – solídny ekonomický rast. Druhou skutočnosť, že išlo o začiatok nového politického cyklu. Rok 2024 bol totiž prvým rokom novej vlády, ktorá vzišla z parlamentných volieb v októbri 2023. Začiatok volebného obdobia poskytuje priestor na prijímanie razantnejších opatrení, ktoré sa zároveň v tejto fáze prirodzene očakávajú – v neskorších rokoch už býva politická atmosféra menej priaznivá.

Napriek týmto predpokladom skončil rozpočet verejnej správy za rok 2024 s deficitom na úrovni 5,3 % HDP, čo predstavuje medziročný nárast o 0,1 % HDP. Verejný dlh vzrástol na 59,3 % HDP, teda o 3,7 percentuálneho bodu oproti predchádzajúcemu roku, čím sa po dočasnom poklese z rokov 2022 a 2023 razantne priblížil k historickému maximu z roku 2021.

Hoci sa pre rok 2024 prijali niektoré ozdravné opatrenia (tzv. Lex Konsolidácia, ktorý obsahoval napr. navýšenie sadzby zdravotných odvodov, zavedenie bankového odvodu, zníženie sadzby do II.piliera alebo zvýšenie viacerých poplatkov), ich pozitívny efekt bol len dočasný, prípadne bol vymazaný inými krokmi s negatívnym dopadom (napr. zavedenie plnohodnotného 13.dôchodku, navýšenie výdavkov v zdravotníctve, vznik nového ministerstva). Celkové trvalé konsolidačné úsilie tak bolo nulové, resp. mierne záporné.

O to väčšiu pozornosť pútala príprava rozsiahleho konsolidačného balíka na nasledujúci rok. Kľúčovým pojmom v oblasti verejných financií za rok 2024 sa tak stalo „konsolidačné opatrenie“. Celý rok prebiehali diskusie, návrhy a kvantifikácie krokov, ktoré by mohli vrátiť verejné financie na trajektóriu udržateľnosti.

RRZ do tejto diskusie prispela hodnotením konsolidačných opatrení (tzv. costingom), doposiaľ našou najkomplexnejšou analýzou, ktorá poskytla širší pohľad na celkový vplyv balíčka na verejné financie aj ekonomiku.

Konštatovali sme, že prijatý balík obsahoval opatrenia s priamym vplyvom na rozpočet v objeme 2,3 miliárd eur, avšak približne 200 mil. eur sa stratilo z dôvodu nepriamych vplyvov na ekonomiku a výdavky štátu. Čistý konsolidačný efekt tak dosiahol 1,6 % HDP. Vďaka prijatým opatreniam sa dlhodobá udržateľnosť verejných financií zlepšila – z úrovne 6,2 % HDP na konci roka 2023 na 4,1 % HDP na konci roka 2024. Ukazovateľ sa tak presunul z pásma vysokého rizika do pásma stredného rizika.

Toto hodnotenie však ešte nezohľadňovalo nové výdavkové opatrenia, ktoré boli prijaté v priebehu roku 2025, ako aj protivietor, ktorý sa zdvihol v dôsledku turbulencií v oblasti tarifnej politiky. Tie sa spolu s konsolidačnými opatreniami prejavujú v oslabovaní ekonomických vyhliadok.

Kde sa teda nachádzame na ceste k zdravším verejným financiám?

Balíček prijatý koncom roka 2024 bol síce veľký, ale sprevádzaný aj novými výdavkami, ktoré uťahovanie opaskov pre občanov ďalej predlžuje. Ak by vláda neprijímala nové výdavky (vrátane daňových výdavkov) – okrem opatrení pre rok 2024 spomenutých vyššie ide o stabilizačné príspevky v ozbrojených silách, investície do nemocníc cez rezort obrany a valorizáciu v školstve, v daňových výdavkoch o nižšiu 5% sadzba DPH pre vybrané tovary a služby alebo o nižšiu sadzbu DPPO pre malé firmy - a zároveň by doterajšie konsolidačné opatrenia boli trvalé, v tomto volebnom období by už nebola potreba prijímať nové opatrenia na splnenie rozpočtových cieľov do roku 2027. Bolesť v uťahovaní opaskov si teda dobrovoľne predlžujeme.

Ťažkou otázkou, pred ktorou ako spoločnosť stojíme je, aké konkrétne opatrenia majú nasledovať. Ide nielen o ekonomickú, ale aj spoločenskú a politickú otázku. Jej odpoveď v sebe nesie rozhodnutie o tom, kto a do akej miery má znášať ťarchu ozdravenia verejných financií. Mandát na túto odpoveď majú demokraticky zvolení zástupcovia a vláda, ktorá od občanov dostala dôveru.

Z pohľadu RRZ je však dôležité opakovane pripomínať, že konsolidačné opatrenia majú na ekonomiku rozdielny dopad v závislosti od ich štruktúry. Niektoré zasiahnu vývoj ekonomiky len dočasne, iné môžu zanechať dlhodobé negatívne stopy. Niektoré majú plytký efekt, iné oveľa hlbší.

Balíček prijatý koncom roka 2024 sa z približne dvoch tretín opieral o príjmovú stranu – teda o zvyšovanie daní a poplatkov (najmä DPH, daň z príjmov právnických osôb a transakčná daň). Zároveň priamo v balíčku boli dekonsolidačné opatrenia. Išlo teda takpovediac o konsolidáciu „cez nízko visiace ovocie“, inými slovami, konsolidáciu hrubou silou, s pomerne malým zreteľom na zefektívňovanie výdavkov.

V čase, keď zápasíme o každý kúsok hospodárskeho rastu a pribúdajú signály, že naša ekonomika môže mať problém udržať si konkurencieschopnosť, je nevyhnutné nezrieďovať ozdravný dopad konsolidácie novými výdavkami, ako aj sledovať dopady rôznych opatrení na dlhodobý rast. Nevhodná kombinácia opatrení by mohla viesť k tomu, že samotná konsolidácia si neskôr vyžiada ďalšie ozdravovanie – práve pre svoj negatívny dopad na rast a výkonnosť ekonomiky.

Každé opatrenie by preto malo prejsť aj testom toho, ako ovplyvní potenciál ekonomiky – jej schopnosť vytvárať hodnoty, priťahovať investície, zamestnávať ľudí a zároveň nevytesňovať ekonomickú aktivitu do šedej zóny.

V roku 2024 sme si vyskúšali, ako vyzerá konsolidácia hrubou silou. Teraz by sme mali premýšľať viac strategicky a prinášať inteligentnejšie riešenia tak, aby sme ďalšiu konsolidáciu mohli hodnotiť ako „modernú“.