EÚ požaduje legislatívne posilniť nezávislosť fiškálnych rád a ich postavenie pri tvorbe a hodnotení fiškálnych plánov

V roku 2024 EÚ prijala rozsiahlu reformu fiškálnych pravidiel, ktoré by mali zabezpečiť postupné a udržateľné stabilizovanie či znižovanie dlhu. (Smernica Rady (EÚ) 2024/1265, ktorou sa mení Smernica Rady 2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov.) V centre pozornosti sa ocitli nezávislé fiškálne inštitúcie, ktoré majú byť oporou transparentnosti, odbornosti a dôveryhodnosti verejných financií. Na Slovensku túto úlohu od roku 2012 plní Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) a jej existencia je zakotvená v ústavnom zákone ako aj samotnej Ústave SR.

Čo nové prináša novela Smernice a čo z toho vyplýva pre Slovensko? Smernica určuje minimálne požiadavky na nezávislosť fiškálnych inštitúcií a definuje minimálne úlohy, ktoré musí nezávislá fiškálna inštitúcia každého členského štátu spĺňať. Smernica vyžaduje, aby tieto požiadavky neboli len plnené ale aby boli aj transponované do národnej legislatívy a to už do konca roka 2025. V prípade Slovenska to znamená úpravu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, zohľadňujúcu požiadavky Smernice.

Keďže náš ústavný zákon pomerne dobre chráni nezávislosť RRZ, najmä v porovnaní s niektorými inými fiškálnymi inštitúciami, zoznam potrebných úprav vynútených Smernicou je pomerne krátky. Ide najmä o rozšírenie okruhu kvalifikačných predpokladov na členov Rady o skúsenosti z rozpočtového riadenia, doplnenie podmienky verejného vypočutia kandidátov na člena rady, doplnenie explicitnej definície nezávislosť rady podobne ako je to v zákone o NBS. Smernica ďalej vyžaduje aj pravidelné externé hodnotenie fiškálnych inštitúcií. V prípade RRZ takéto externé hodnotenie už raz vykonalo OECD, ale v rámci transponovania Smernice túto požiadavku externého hodnotenia bude potrebné premietnuť aj do našej legislatívy.

Čo sa týka minimálnych úloh, legislatívne by sa mali upraviť povinnosti RRZ najmä v oblasti hodnotenia makroekonomických prognóz použitých v rozpočtovom procese. Smernica kladie silný dôraz na to, aby makroekonomické prognózy boli vypracovávané, posudzované alebo schvaľované nezávislou fiškálnou inštitúciou, zatiaľ čo na Slovensku sú vypracované Ministerstvom financií a schvaľované poradným orgánom ministra financií – výborom pre makroekonomické prognózy. Z nových úloh vyplýva pre RRZ aj formálna povinnosť vyhodnocovať konzistentnosť a účinnosť domáceho fiškálneho rámca s fiškálnym rámcom EÚ, ktorá by takisto mala byť uvedená v zákone.

Zoznam potrebných legislatívnych úprav je v prípade Slovenska pomerne krátky, prevažne technického charakteru, zvyšujúci transparentnosť a aj kredibilitu celého rozpočtového procesu. Z obsahového hľadiska by nemal byť problém transponovať požadované zmeny do nášho ústavného zákona, otázne je len politická vôľa a ochota spolupracovať naprieč politickým spektrom na témach, ktoré nie sú ničím kontroverzné. Bude zaujímavé priebežne sledovať aj ako rýchlo a úspešne budú ostatné členské štáty transponovať Smernicu do svojej legislatívy. Krajiny, ktorým sa to podarí, sa budú môcť pýšiť vyššou mierou transparentnosti a teda aj dôvery verejnosti a trhov.