V rámci nej sa vedú polemiky, kto alebo čo je zodpovedné za súčasný stav, pričom sa používajú rozličné spôsoby porovnávania a vyhodnocovania. 

Zhoršenie stavu verejných financií môžeme pozorovať od roku 2015, pričom časť zhoršenia možno pripísať aj externým faktorom a šokom mimo kontroly vlády a poslancov – najmä korona kríza a bezpečnostná a energetická kríza. Samotné opatrenia vlád a parlamentu v období od roku 2015 až do marca 2020 viedli k zhoršeniu udržateľnosti, a to okamžitým zvýšením deficitu a dlhu, ako aj dodatočným rastom výdavkov v budúcnosti. 

Po marci 2020 do septembra 2023 došlo k miernemu zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti z dôvodu vládnych opatrení, to však bolo výsledkom zníženia budúcich výdavkov (korekcia opatrení prijatých v predchádzajúcom období) a okamžitým navýšením deficitov najmä vo volebnom roku 2023. Počas oboch období tak došlo z dôvodu opatrení vlád a parlamentu k okamžitým nárastom deficitov (a teda aj dlhu) v značnej výške (1,8% HDP v prvom a 1,4% HDP v druhom období), ktoré si už v súčasnosti vyžadujú okamžitú konsolidáciu a nie je ich možné vyriešiť len dlhodobými úsporami. 

Začatie konsolidácie koncom roka 2023 už bolo dôsledkom práve tejto potreby okamžitej konsolidácie. Dlhodobé úspory sú síce potrebné a žiadúce, ale ako ukazuje aktuálne vysoký deficit, nemôžu slúžiť len ako nástroj na kompenzovanie okamžitého zhoršenia deficitu. 

Podrobné znenie komentára nájdete na stránke RRZ.