Dlhodobá
udržateľnosť

Dlhodobá udržateľnosť sa v roku 2024 vrátila do pásma stredného rizika

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol v roku 2024 úroveň 4,1 % HDP, čo medziročne znamená zlepšenie o 2,1 % HDP a posun do pásma stredného rizika. Ide o druhé najvyššie zlepšenie ukazovateľa, po roku 2012. Aj napriek výraznému zlepšeniu udržateľnosti však zostávajú verejné financie pod značným tlakom, predovšetkým z dôvodu narastajúceho štrukturálneho deficitu, ktorý v roku 2024 dosiahol úroveň 4,2 % HDP. Nadpolovičnú záťaž pre dlhodobú udržateľnosť spôsobuje vysoký aktuálny deficit v dôchodkovom systéme, ktorý sa časom bude ešte prehlbovať.

K medziročnému zlepšeniu ukazovateľa vo výraznej miere prispeli opatrenia, ktoré boli súčasťou tzv. konsolidačného balíčka schváleného na konci roku 2024 (príspevok 1,3 p.b.) spolu s inými skôr prijatými príjmovými opatreniami (0,2 p.b.) ako zavedenie spotrebnej dane zo sladených nealkoholických nápojov a rozšírenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov. Pozitívny vplyv na ukazovateľ má v prípade dodržania dohodnutých kolektívnych zmlúv aj pomalšia valorizácia miezd vo verejnej správe v rokoch 2025 a 2026 (príspevok 0,4 p.b.). Z dôchodkových opatrení na ukazovateľ pozitívne vplýva sprísnenie nároku na predčasný dôchodok (0,4 p.b.), naopak negatívny vplyv v rovnakom objeme má zavedenie trvalých 13. dôchodkov. Mierne negatívne na ukazovateľ vplývajú ostatné legislatívne opatrenia schválené v priebehu roku 2024 (0,1 p.b.).

Hrubý dlh verejnej správy ku koncu roka 2024 dosiahol 59,3 % HDP. Neskôr by došlo k výraznejšiemu nárastu dlhu v dôsledku deficitného hospodárenia verejnej správy a nárastu výdavkov citlivých na starnutie populácie a o 50 rokov by dlh v základnom scenári dosiahol 295,7 % HDP. Ide o hypotetický scenár, keďže trhy by prestali financovať potreby Slovenska už pri významne nižších úrovniach dlhu.

Po prijatí viacerých opatrení zo strany vlády a parlamentu došlo v porovnaní s rokom 2023 k viditeľnému pokroku a po dvoch rokoch sa udržateľnosť vrátila do pásma stredného rizika – na nižšiu úroveň než pred pandémiou v roku 2019. Výrazne vyšší štrukturálny deficit oproti tomuto obdobiu však ďalej zvyšuje potrebu pokračovať v ambicióznej konsolidácii, keďže dlh by bez dodatočných opatrení výraznejšie narastal v strednodobom horizonte. K prijatiu konsolidačných opatrení v roku 2024 prispeli aj nové európske fiškálne pravidlá, ktoré sa uplatňujú od apríla 2024 a na základe ktorých si Slovensko stanovilo a Rada EÚ schválila maximálne tempo rastu čistých výdavkov do roku 2028. Prijaté konsolidačné opatrenia v roku 2024 by mohli viesť k splneniu pravidla v roku 2025. V ďalších rokoch plnenie len týchto pravidiel nebude v prípade Slovenska viesť k podstatnému zlepšeniu stavu verejných financií a dlhodobej udržateľnosti. Samotné nastavenie tempa rastu výdavkov je v prípade Slovenska totiž príliš voľné, keďže jeho dodržanie by podľa RRZ neviedlo k udržateľnému zníženiu deficitu pod 3 % HDP resp. dlhu pod 60 % HDP. Zároveň Európska komisia v marci 2025 umožnila počas najbližších štyroch rokov, vzhľadom na geopolitickú situáciu, uplatnenie národnej výnimky z pravidla v podobe zohľadnenia zvýšených výdavkov na obranu pri vyhodnotení skutočného tempa rastu výdavkov, pričom Slovensko už o túto výnimku požiadalo Európsku komisiu. Pri dodržaní maximálneho povoleného rastu čistých výdavkov a uplatnení výnimky na aktuálne odhadované obranné výdavky RRZ odhaduje, že deficit by v roku 2028 klesol len na úroveň 4,1 % HDP a dlh by dosiahol až 69,4 % HDP. To je v rozpore s pôvodným zámerom európskych pravidiel udržateľne znížiť deficit verejných financií Slovenska pod 3 % HDP a stabilizovať dlh pod 60 % HDP. Preto RRZ naďalej odporúča zmodernizovanie pravidiel dlhovej brzdy, vrátane návratu k národným výdavkovým limitom previazaných na dlhodobú udržateľnosť v zmysle článku 55a Ústavy SR.